História

Zámer postaviť chatu pri Bielych plesách, pod Predným Kopským sedlom, vyplýval zo strategických potrieb Československej armády. Územné nároky Poľska po prvej svetovej vojne, potvrdené viacerými hraničnými incidentmi, diktovali nutnosť vojensky zabezpečiť hlavné sedlové priechody cez Vysoké Tatry.

Kežmarská chata
1922
 
•

Vojenské účely

Vojsko spolu s Klubom československých turistov postavilo chatku s dvomi miestnosťami. Práce vykonávali príslušníci popradskej horskej brigády pod vedením kpt. Dusila a pod dozorom veliteľa brigády generála Jána Votrubu, po ktorom aj chatu pomenovali. Stavbu dostavali a zariadili koncom augusta 1923 ako turistický objekt s predsieňou, jedálňou a nocľahárňou pre 32 osôb.

Stav chatky čoskoro nezodpovedal ani skromným návštevníkom, a bolo potrebné chatku zrekonštruovať a rozšíriť, bol o ňu značný záujem, pretože ležala v atraktívnom prostredí. čítaj ďalej

Zdroj: Vydavateľstvo I&B Tatry, portál TatryPortal.sk

1922
Fotiek 6
Zobraziť viac fotografii
Vojenské účely

Vojaci nad Votrubovou chatou

 
1932
 
•

Rozvoj chaty

Za pôsobenia chatára Bohdana Pohlu chatku kežmarský odbor KČST zväčšil. Pôdorys novej chaty sa zväčšil skoro dvojnásobne z 39,5m2 na 72m2. V podkroví vznikli dve núdzové nocľahárne, zvlášť pre ženy a mužov. V prístavbe zriadili spoločnú nocľaháreň pre 40 osôb, izbu a jedáleň. čítaj ďalej

Zdroj: Vydavateľstvo I&B Tatry

1932
Fotiek 13
Zobraziť viac fotografii
1932

Chatka za pôsobenia chatára Bohdana Pohlu

 
 
1939
 
•

Výstavba chaty

Od roku 1937 sa začali intenzívne prípravy na stavbu pôvodne chaty E.Beneša, prebiehala komunikácia medzi odbormi KČST v Prahe a Kežmarku, pripravovali sa prvé štúdie a projekty budúcej Kežmarky. Menili sa aj názvy chaty a to najprv "Nová Votrubova chata, následne Chata Eduarda Beneša, a nakoniec názov Kežmarská chata".

1932
Fotiek 8
Zobraziť viac fotografii
1939

Výstavba chaty

 
 
1942
 
•

Slávnostný prejav

Posviacka a slávnostný prejav profesora Alfréda Grósza (1885- 1973) pri otváracom akte zaznel 4. októbra. Budova mala suterén, prízemie a podkrovie. Pôjd bol zatiaľ nevyužitý. V suteréne boli 4 izby, 6 pivničných priestorov, sklad lyží, voskovňa a kotolňa pre ústredné kúrenie. V prízemí boli 3 reštauračné miestnosti, otvorená terasa, kuchyňa s príslušenstvom, izba nájomcu a záchody. čítaj ďalej

Zdroj: Vydavateľstvo I&B Tatry

1942
Fotiek 9
Zobraziť viac fotografii
Slávnostný prejav

Chata ešte pred otvorením - má ešte zadoskované okná

 
1951
 
•

Po vojne

Po druhej svetovej vojne v Kežmarskej chate zriadili Štátne telovýchovné zariadenie Československého zväzu telesnej výchovy, čo sa nestretlo s veľkým pochopením verejnosti. Až do roku 1957 ho spravoval známy horolezec, záchranár a publicista Arno Puškáš (1925-2001). čítaj ďalej

Zdroj: Vydavateľstvo I&B Tatry, portál TatryPortal.sk

1951
Fotiek 5
Zobraziť viac fotografii
Po druhej svetovej vojne

Chata a Belianske Tatry

 
1957
 
•

Štefan Kovalčík

Od 1. októbra prišiel na chatu Štefan Kovalčík (1921-1973), dovtedy chatár pri Zelenom plese. Štefan Kovalčík patril medzi najúspešnejších lyžiarov – bežcov, taktiež bol jedným zo zakladateľov Horskej služby. Z Tatier odišiel v roku 1966 na chatu v Lipovci, kde v roku 1973 náhle zomrel. Od roku 1966 spravoval chatu niekoľko mesiacov Rudo Horeháj a od novembra 1966 do októbra 1969 Štefan Šepela.

Zdroj: Vydavateľstvo I&B Tatry, portál TatryPortal.sk

Štefan Kovalčík

Štefan Kovalčík na výšlape so Zdenom Belajom

 
1969
 
•

Do osudného dňa

Koncom roka prevzal chatu Rudo Horeháj, ktorý sa so svojím kolektívom staral o chod až do osudného dňa 7. októbra, kedy chata úplne vyhorela. Chata bola zásobovaná prevažne furmanmi z blízkych podtatranských obcí. Vynášku najmä potravín robili často chatári, ale aj prevádzkoví pracovníci, údržbári, účtovníci a pomocný personál. čítaj ďalej

Zdroj: Vydavateľstvo I&B Tatry, portál TatryPortal.sk

1969
Fotiek 17
Zobraziť viac fotografii
Do osudného dňa

Oslava prvého výjazdu GAZom ku chate

 
1974
 
•

Čierny deň Kežmarskej chaty

7. október Čierny deň Kežmarskej chaty. O pol ôsmej večer kuchár na chate spozoroval kmitanie svetiel a utekal do strojovne, lebo tušil, že niečo nebude v poriadku! Vtedy bola chata našťastie mimo prevádzky, nachádzali sa tam iba ďalšie dve pomocné sily. Po príchode do strojovne objavil požiar na dieselagregáte. čítaj ďalej

1974
Fotiek 8
Zobraziť viac fotografii
Čierny deň Kežmarskej chaty

Fotka západnej strany, kde došlo k zrúteniu celej steny zo dňa 8. októbra 1974

 
1984
 
•

Štúdia Kežmarskej chaty

Generálny projektant: Štátny výskumný projektový a typizačný ústav v Bratislave, Drieňova 34
Autori: Ing. arch. Ľ. Jendreják, Ing. arch. J. Šilinger, Ing. arch. O. Babjaková
Dátum: Bratislava, apríl 1984
Investor: TSÚZ SO ČSZTV – Nový Smokovec

Architektonický výraz chaty je vysokohorský, použité materiály drevo a kameň. Reštauračná časť je riešená variabilne posuvnou stenou, aby bolo možné stravovať ubytovaných a pasantov, prípadne aj turistov mimo objekt. Ubytovacia časť je riešená skromne turisticky, avšak na hygienickej úrovni dnešnej doby (1984), pričom byt chatára ako aj izby personálu sú riešené tak, aby mali svoje súkromie na 2. poschodí. čítaj ďalej

1984
Fotiek 5
Zobraziť viac fotografii
Štúdia Kežmarskej chaty
 
1985
 
•

Projekt novej Kežmarskej chaty

Unikátna myšlienka: „Fasáda ako zberač slnečnej energie.“ Projekt novej Kežmarskej chaty, ktorá mala stáť na pôvodnom mieste s kapacitou 50 lôžok a s reštauračným zariadením o dennej produkcii 500 jedál. Projektant Prof. Ing. arch. Akad. arch. Jiří Suchomel navrhol kompaktné tvarové riešenie budovy, rešpektujúce technologické a konštrukčné možnosti hliníka ako hlavného materiálu na opláštenie celej chaty. čítaj ďalej

Zdroj: SUCHOMEL, J. Kežmarská chata vo Vysokých Tatrách. In Projekt: Revue slovenskej architektúry. Bratislava: 1987, r. 30, č. 3, s. 38 - 40.

1985
Fotiek 2
Zobraziť viac fotografii
Projekt novej Kežmarskej chaty

Zdroj: SUCHOMEL, J. Kežmarská chata vo Vysokých Tatrách. In Projekt: Revue slovenskej architektúry. Bratislava: 1987, r. 30, č. 3, s. 38 - 40.

 
2004
 
•

30.-te výročie vyhorenia chaty

Prvé stretnutie priaznivcov a pamätníkov na mieste, kde stála Kežmarská chata (30.-te výročie vyhorenia chaty). Pre bývalého zamestnanca Ota Rozložníka bola Kežmarská chata srdcovou záležitosťou, preto vznikla myšlienka zorganizovať stretnutie pamätníkov a priateľov chaty. Dňa 2. októbra sa ich na mieste zišlo približne 30, kde pri peknom počasí zaspomínali na príhody, ktoré zažili na chate. čítaj ďalej

30 výročie vyhorenia chaty
 
od 2008
 
•

Knihy pre prvú vysokohorskú knižnicu

Založenie zbierky kníh s tatranskou tematikou a historického materiálu pre „prvú vysokohorskú knižnicu na Kežmarke“. Bádanie po archívoch v Levoči, Spišskej Sobote, Poprade, Bratislave a Vysokých Tatrách. Založenie občianskeho združenia Kežmarská chata. Formovanie a oslovovanie komunít priateľov hôr, turistov, lyžiarov, skialpinistov a horolezcov.

 
Šefc
 
•

Zásobovanie Kežmarskej chaty – Spomienka na posledného furmana A. Šefca

O zásobovanie Kežmarskej chaty sa prevažne starali furmani. Najznámejší z nich boli: Peter Suchanovský, Skupin, Andráš, Smoleňák a legendárny Albert Šefc, ktorý 10.8.1985 tragicky zahynul pri furmanke z chaty pri Zelenom plese. čítaj ďalej

Zdroj: Oto Rozložník: Spomienka 65 rokov od postavenia chaty. 2007

1985
Fotiek 2
Zobraziť viac fotografii
Albert Šefc

Albert Šefc